Zajímavé události

Luana uvádza : C. & D. Andersen
Alebo krátke príhody zo života C a D-generácií rodiny Andersenovcov.

Corrinino hľadanie Lásky.
Časť 1/2

V ten večer snežilo.
Biele chumáčiky snehu pomaly padali na zem, a skrz holé konáre stromov prefukoval chladný vietor. V tom nebeskom tichu sa tráva sfarbila do biela, a cez okná domov vyzerali potajomky von detské tváričky. Ich majitelia už mali dávno spať, no až na chlapca menom Cormag, z toho najväčšieho domu v susedstve, si nikto z nich pokáranie nevypočul.
Bolo to už dávno po západe slnka, keď Charles Anderson vyšiel von, aby odhádzal bielu hmotu z chodníka skôr, než bude neskoro. Občas sa pri práci zastavil, oprel sa o ťažkú lopatu a započúval do zvukov noci. Vietor, ktorý spieval svoju studenú pieseň, vŕzganie šindľov na ich chatrnej streche, občasné vitie pouličných psov niekde v diaľke. Stačilo len pár minút, aby sa do tejto zimnej noci navždy zamiloval.

Ich staručký pes ho po celý čas, ako sa s námahou oháňal lopatou, sústredene pozoroval. Bolo to ich milované zvieratko rasy pouličná zmeska, s príznačným menom Tulák. Keď Charles videl jeho smutné oči, neubránil sa myšlienke, že si nimi už dlho nepožie.
,,Nechcel by ísť spať dnu, hm ?" vyslovil jeho smerom lákavú ponuku. Tulák, už takmer hluchý a slepý nereagoval. Pomyslel si teda, že nechá vchodové dvere len privreté, a ak bude Tulák mrznúť, môže sa prísť zohriať.
Práca bola ako tak hotová a Charles sa mohol vrátiť dnu. Namieril si to zadným vchodom, ktorý ústil priamo do obývačky. Dnes tu sestra Corrine oslávila svoje narodeniny, a vo vzduchu sa vznášala vôňa jeho darčeka - pečeného homára. Ani on, ani Corrine, a ani ich brat Casper si na drahé darčeky nepotrpeli. Nrozdiel od bratrancov a sesterníc si žili skromne, a teraz, keď aj peniaze mali, nebolo ich vlastne na čo míňať.
Charles zo seba zhodil starú bundu a poctivo ju zavesil na vešiak. Potom nakukol do spálne. Na dvoch modrých posteliach odfukovali jeho súrodenci. Casper, rozvalený na mäkkom matraci, a Corrine, čerstvo dospelá, schúlená ako mačiatko. Obaja museli byť unavení, a hoci bol tiež, nechcel ich z postelí vyháňať. Vrátil sa teda späť do obývačky, a zložil sa na gauč.
Niekoľko minút hľadel do stropu. Vietor trochu zosilnel a narážal do ich chalúpky, až sa tenké steny chveli a strecha vŕzgala. Bola mu z tých zvukov zima, a tak cez seba prehodil vlnenú deku a krátko na to zaspal.

Bola to práve sestra Corrine, kto ho vyrušil zo studených snov. Jemne ním zatriasla a šepla mu, nech si ide ľahnúť do jej prázdnej postele. Charles vďačne súhlasil, a Corrine sa zložila na jeho miesto. No nechcela spať. Proste tam len tak ležala, počúvala zavýjanie vetra a premýšľala. Nezažala ani len svetlo.
Ubehla hodina.
Ako by sa s príchodom nového dňa skuvíňanie vetra trochu zmiernilo. Corrine sa prekotúľala hlavou ku oknu a videla, že na obzore už tma trochu redne. Jej prvé ráno v živote dospelej.
,,Corrie ?"
Chlapcov hlas bol váhavý, ako by sa sestra zmenila na niekoho cudzieho. Ako by od včerajšieho večera bola pre Caspera a Charlesa niekto iný - niekto, kto už nikdy nebude, ako oni.
Corrine sa na brata usmiala. Casper tiež zdvihol kútiky pier, ale nič viac. Bez ďalších slov prešiel ľahkými krokmi ku svojmu plátnu a otočený chrbtom ku nej pokračoval tam, kde predchádzajúci večer skončil. Corrine vstala z gauča a podišla ku nemu. Cítila, ako sa zháčil. A to ešte pred niekoľkými hodinami sa spolu smiali na tom, ako nešikovne Charles chytá do ruky štetec. Včerajším večerom medzi ňou a súrodencami vyrástla stena. Koľko bude trvať, až ju jeden z nich prelezie ?
Hoc bolo ešte skoro ráno, dnu vošiel ďalší člen rodiny. Najprv položil svoj tanier s prihriatou večerou na doodieraný stôl, a potom nechal svoju - už dospelú, no stále jeho - dcérku, aby ho zľahka pobozkala na líce.
,,Tak aká bola prvá dospelá noc ?" zašomral, no s obrovskou láskou. Joe Carr-Andersen miloval svoje deti viac, ako ktokoľvek iný v celom susedstve.
,,Studená," priznala s predstieranou veselosťou.
Joe si sadol za stôl a Corrine zatiaľ stihla zabehnúť do kuchyne pre vlastné raňajky. Až sa vracala začula, ako sa jej otec a brat Casper potichu rozprávajú. No len čo vošla dnu, rozhovor umĺkol. Casper sa vrátil ku maľovaniu a Joe sa pustil do jedla.
,,Teraz, keď si dospelá, budeš iste chcieť odísť," prihovoril sa jej.
,,Áno. Ale rada by som tu ostala, aspoň načas."
Joe spokojne zahmkal. Dobre vedel, že Corrine doma už držať nemôže, no bolelo ho, keď si pomyslel na jej odchod. Vychovával ju od maličkého bábätka, a teraz pri ňom sedela dospelá, pripravená do samostatného života.

Chápala to aj Corrine. Chcela odísť, no svojim odchodom by spôsobila rodičom bolesť. To jediné ju doma držalo. Premýšľala o tom celú noc, no ani po rannej sprche nenašla žiadne východisko.

Na matku narazila krátko po tom, ako vyšla z kúpeľne, osviežená ľadovou vodou. Barbara bola na prvý pohľad nervózna a snažila sa to skryť. Prešľapovala z nohy na nohu, a dolnú peru mala dohryzenú až do krvi.
,,Mama, ja nechcem odísť hneď dnes," vyhŕkla Corrine skôr, ako stihla niečo povedať. Oči jej matky boli plné sĺz, a vyhýbali sa jej pohľadu. Namiesto toho hľadeli na obraz ich domu, ktorý Corrine pred tromi rokmi namaľovala. Na pätnásť ročnú školáčku to bol prekrásny výkon, a Barbara ho hrdo zavesila sem. ,,Ja vás ... nechcem opustiť. Už sme sa o tom rozprávali. Veď ostanem tu."
,,Ale do kedy ?" Hlások Barbary Andersenovej bol tenký, a na pokraji prepuknutia v plač.
,,Do svadby. Sľubujem, že aspoň do svadby, a možno aj potom."
Barbara trochu pookriala. Corrine ju pobozkala na líce, a vyhýbajúc sa pohľadom jej, i otcovi, zamierila niekam preč.

***
To popoludnie potom trávila Corrine pozeraním televízie. Netrvalo dlho, a prisadol si ku nej jej otec, naoko zahĺbený do hrubej knihy.
,,Koho by si si chcela vziať, Corrine ?" oslovil ju priamo.
,,Neviem. Netuším."
,,Ale to je zle. Si dospelá. Mala by si sa vydať čo najskôr."
,,Prečo ?"
,,Lebo nie je dobré ostávať slobodná. Žena, ktorá sa nezamiluje do troch rokov od toho, ako dospela, ostane potom celý život prekliata slobodou."
Corrine so sebou trhla. ,,To nie je pravda, otec. Vymýšľaš si."
,,Nie, nie. Je to tradícia. Musíš sa vydať do troch rokov. Musíš sa do niekoho zamilovať. Inak to všetko nestihneš."
,,Čo všetko nestihnem ?"
Ale Joe mlčal, ako by s niečim podobným mal svoje vlastné skúsenosti.

,,Dobre, ako sa mám teda do troch rokov zamilovať ?" skúsila to po chvíľke. ,,Ako mám nájsť svoju Lásku ?"
,,Skúšaj to rôzne. Zavolaj známym. Skús chat, dohadzovačku, vyraz si do mesta ..."
Od svojho maliarskeho plátna sa otočil Casper. Corrine si ani nevšimla, že tam po celú dobu ich rozhovoru bol. ,,Postav sa na cestu a proste čakaj."
,,To práve nemôžeš," vyhlásila Corrinina matka, ktorá práve vošla do miestnosti. Očividne bolo jej rozhovor s otcom počuť ďaleko. ,,Musíš svoju Lásku hľadať, vyzerať na každom kroku. Tak to treba."
Barbara sa posadila a Joe jej ovinul ruku okolo ramien. ,,Mne moje hľadanie Lásky takmer nevyšlo. Pridlho som otáľala, a potom som nestihla všetko to, čo som chcela. Takmer to so mnou nedopadlo dobre." Joe si Barbaru privinul a nežne pobozkal. ,,Ale to nemôžeš pochopiť."
Mala pravdu. Corrine to nechápala.

***
Ubehla nejaká doba, a Corrine stále Lásku nenašla.
Skúsila zavolať svojim kamarátom, no ani na jednom nespoznala príznaky Lásky. Pripojila sa na chat, no nespoznala na ňom nikoho nového. Dokonca skúsila aj dohadzovačku, no schôdzka skončila katastrofálne.
Napokon sa postavila na cestu a proste čakala.

,,Slečna Corrine," ozval sa za ňou hlas, príjemný a hlboký. S plamienkom nádeje v srdci sa otočila, no bol to len upratovač Remington. Plamienok zhasol. ,,Poďte dnu, zamrznete."
Prikývla. Remington ju nasledoval, a dokonca jej podržal dvere. Potom z obdialeč sledoval, ako vešia na stenu svoj kabát, a tvári sa pri tom tak, až by z toho jeden zaplakal.
,,Ste v poslednom čase nejaká strápená. Čo vám je ?"
,,Hľadali ste si už Lásku, Remington ?" povedala smutne.
,,Nie, ešte nie."
,,Tak potom nemôžete vedieť, čo robím."
Skleslosť, to bolo to správne slovo na opísanie Corrininých pocitov. Prešli už takmer dva roky, a ona sa stále nikam nedostala.
,,Nechcete mi o tom niečo povedať ?"
Corrine naňho uprela smutné oči. ,,Ak chcete, poďte si sadnúť ku stolu. Teda ak máte čas."
Remington čas mal. Džentlmensky jej odsunul stoličku a sám si pri tom prisadol.
,,Podľa rodičov si musím nájsť Lásku. A to rýchlo. Lebo inak niečo nestihnem. Neviem čo to nestihnem, ale bojím sa toho. Asi mi neporadíte, však ?"
,,Tak to bohužiaľ nie, slečna," zosmutnel. Ale potom položil svoju ruku na jej v geste, ktoré podľa neho znamenalo utešenie. ,,Ale ak chcete, tak vám pomôžem tú Lásku nejako nájsť, hm ?

Corrine sa usmiala. Remington bol veľmi milý.
To si ešte nikdy nevšimla.